Autor:
psychologická poradňa | Závislosť žien na alkohole | Ako pomôcť alkoholičke | Podpora
pre ženy s alkoholovou závislosťou
Alkohol môžeme považovať stále za drogu číslo jeden. O závislosti na alkohole sa hovorí podľa môjho názoru naďalej veľmi málo. Dôsledky alkoholu na chorobnosť ľudí sú neporovnateľne horšie ako pri iných závislostiach. Alkoholizmus môžeme radiť na tretie miesto medzi príčiny úmrtia, hneď po kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach. (Mgr. Viera Škopová, psychologička poradne MOJRA)
Závislosť na alkohole a iných drogách predstavuje
ochorenie, ale nehovoríme len o ochorení v bežnom klinickom zmysle,
ale ide o celé spektrum porúch a rizikového správania, ktoré
ovplyvňuje človeka v sociálnom kontexte, v ktorom závislý žije. Človek
funguje v okolitom svete napĺňa svoje potreby, pretvára svet okolo seba
a zároveň formuje aj seba samého.
Každý z nás občas trpí frustráciou celkového zmyslu
života, stretávame sa s prekážkami, či inými životnými momentami. Alkohol
je jedna z ciest, ktorou sa pod vplyvom určitých mechanizmov ľudia snažia vystupňovať svoje životné sily
fiktívnym spôsobom.
Pri užívaní alkoholu dochádza k určitým zmenám na
úrovni bio-psycho-sociálneho aj spirituálneho kontextu. Alkohol akoby pomáhal dosiahnuť cieľ
rýchlejšou cestou, dosiahnutie cieľa okamžite, primitívnym spôsobom. Alkohol
stimuluje aj jednu z podstatných ľudských potrieb ako je sebarealizácia,
sociabilita a družnosť.
Alkohol je súčasťou našej spoločnosti a stal sa akýmsi atribútom spoločenského života. Na jednej strane alkohol prináša problémy, no množstvo ľudí samotnú konzumáciu alkoholu spája s prijemnou spoločenskou udalosťou, zlepšuje náladu, zábavu, ľahšie sa konverzuje a nadväzujú nové priateľstvá.
Ženy alkoholičky
Závislou sa nemusí stať len žena na okraji spoločnosti,
môžu to byť lekárky, právničky, matky atď.
Dvojnásobná rola matky/manželky v domácnosti, kariéra, pracovné
povinnosti nesú so sebou dvojnásobnú zodpovednosť, stres, úzkosť
a náročnosť. Alkohol v takomto prípade prináša úľavu a únik.
Pitie ako reakcia na problémy je však až na nižších priečkach príčin
alkoholizmu. Najzávažnejšou je skutočnosť, že u nás je pitie alkoholu
jednoducho považované za normálne, niekedy neodmysliteľná súčasť života. Ďalej
sú to náročné podmienky v ktorých sme sa ocitli a nie každý sa vie
s náročnými životnými situáciami vyrovnať.
Pri alkohole ani nejde tak o to, koľko kto toho vypije, ale čo alkohol robí s človekom v bio-psychosociálnom rozmere.
Pre ženy je typickejšie osamelé pitie v prípade
záťažových situácií, depresívnych štádií a prežívania úzkosti. V častých prípadoch nastupuje kombinácia
s liekmi s utlmujúcim účinkom. Niekedy spolužitie so závislým mužom
predstavuje pre ženu veľkú psychickú záťaž a nesie so sebou vyššie riziko,
že aj ona začne mať problémy
s alkoholom. Ženy pod vplyvom alkoholu sú často krát vystavované násiliu. Život
s alkoholom je začarovaný kruh, ktorý naberá postupne, pomaly
a následne rýchly spád do „temného života“, kde motivácia a cieľ je
jedno, napiť sa!
Na strane spoločnosti často nastáva odsúdenie,
opovrhovanie ženou, ktorá holduje alkoholu. Deti a partner sú na okraji jej
potrieb, motivácie a záujmu. Je dôležité nazerať na závislosť ako na zmenu
motivačného systému. Pitie je dôležitejšie ako čokoľvek iné, pri závislosti
rodina stojí na okraji potrieb závislého. Je to choroba a žiaľ je ťažké
určiť kedy závislosť prepukla. Popíjanie, stretávanie sa s kamarátmi,
rodinou, spoločenské udalosti. Niekedy
pravidelné popíjanie sa stáva „tradíciou“ a u niekoho to
prechádza až do ochorenia, ktorým je závislosť.
Rodina
a závislosť
Príčinou, kedy sa rozhodne človek so závislosťou bojovať a to prostredníctvom dobrovoľnej, ale aj nedobrovoľnej liečby sú predovšetkým problémy v jeho rodine, práci a až následne sú to zdravotné, duševné a telesné problémy. Ak nazrieme do rodiny, vidíme závislosť ako viditeľný príznak ničivého vplyvu alkoholu nielen na samotného človeka, ale aj na celú rodinu a to na všetkých ich členov.
V rodine môžeme hovoriť o fázach, ktoré spôsobuje alkohol:
- Popieranie rodiny, že sa
vyskytuje nejaký problém. Najskôr sú to ospravedlnenia, popierania,
bagatelizácia. Akoby by členovia rodiny nechceli vidieť, že je to problém.
- Neskôr prichádza uvedomenie
si problému, členovia rodiny sa snažia problém vyriešiť vlastnými silami.
Partner sa vyhovára a zapiera partnerov problém, aby udržali aspoň zdanie
normálnosti vzájomného vzťahu. Niekedy partner odchádza, vyhráža sa, no často krát
sa vráti späť. Partner sa snaží s partnerom komunikovať a dohovárať.
Niekedy prichádza žiadosť o rozvod, ale zväčša partner dúfa, že sa to
zmení.
- Chýba akákoľvek dôslednosť,
prevláda zúfalstvo, ale málo účinná forma pomoci, ktorá by viedla
k odstráneniu závislosti a návrat do „normálu“.
- Neskôr rodina veľmi trpí
a prichádza rozklad, izolovanie od spoločnosti.
- Rodina sa následne vracia do
spoločnosti, no bez svojho partnera závislého na alkohole. Od partnera sa
výrazne dištancuje.
- Ak problém pretrváva,
partner zvykne hľadať pomoc a porozumenie u blízkych priateľov alebo
rodiny.
- S pomocou
a podporou sa dokáže rodina zotaviť a obnoviť rovnováhu „zdravej
časti“ rodiny bez závislého partnera.
- Ak partner nastúpi na liečbu, ktorá prebieha dobre a partner pri danej liečbe spolupracuje, dochádza opäť k novému usporiadaniu celej rodiny spolu so závislým partnerom. Táto fáza je pre partnera veľmi zložitá. Vytvárajú sa nové väzby, ktoré boli partnerovov závislosťou deformované. Ide o náročné obdobie a vyžaduje si to schopnosť prispôsobiť sa novým pomerom, novej rodinnej rovnováhe, kde sa obaja partneri musia zmeniť a pracovať na sebe a vzájomnom vzťahu.
Deti v rodine
závislého.
Dieťa v rodine závislého je často odsúvane na okraj,
chránime ho a niekedy neprirodzene zakrývame skutočnosti, ktoré
v konečnom dôsledku dieťaťu ubližujú. Partner sa snaží v jednotlivých
fázach bojovať sám. Dieťaťu nechce ublížiť a niekedy tento problém skrýva
alebo doslova tají. No napriek tomu je dôležité s deťmi o tom
hovoriť. Deti sú citlivé, vnímavé a často krát problém vidia skôr ako si
to myslíme. No je dôležité s dieťaťom komunikovať na úrovni veku. Kognície
a emócie u dieťaťa je potrebné spracovať, ale za pomoci rodiča alebo
blízkej osoby.
Tajenie a odrvacanie sa od problému len prehlbuje myšlienky, emočné prežívanie, čo môže spôsobiť prebratie viny na seba. Dieťa si môže myslieť, že ono je pôvodcom problému aj keď na to nemá priame dôvody.
Postoj partnera, ktorý už ďalej nevládze sprevádza
rezignácia, ľahostajnosť, hnev, pohŕdanie a dištancovanie sa. Deti zasa
prechádzajú podobnou fázou, no prevládajú emócie ako je nenávisť, hanba, odpor,
hnev a smútok.
Dieťa
v rodine závislého sa stretáva z nedôslednosťou a často
s nepredvídateľnosťou rodiča, ktorý je pod vplyvom alkoholu. Pocit istoty
a bezpečia sa z rodiny vytráca. Dieťa nemá možnosť rozvíjať sa,
pretože trpí emocionálnym, niekedy žiaľ aj
fyzickým zneužívaním. To prerastá do problémov s dôverou a hnevom,
ktorý nasmerujú aj na triezveho rodiča. Niekedy rodič, ktorý je síce triezvy,
tak je oveľa viac vystresovaný, netrpezlivý a v konečnom dôsledku
viac kontrolujúci ako alkoholik. Alkoholik sa zväčša po čase utiahne
a žije si vo svojej „bubline“.
Dieťa má svoje potreby a to v akomkoľvek veku, ak sú tieto potreby ignorované, tak dieťa trpí má strach, hanbí sa a často prichádza izolácia v rámci sociálnej skupiny. Prípadne nastáva opak, sociálna skupina sa stáva záchranným hniezdom, čo v konečnom dôsledku môže tiež viesť k vysoko rizikovému správaniu.
Závislosť môže zasiahnuť hocikoho. No je dôležitá sebereflexia a interindividuálna štruktúra osobnosti. Kto má v sebe od ranného detstva základ istoty, dôveru v seba samého, nachádza uplatnenie, znáša a vie riešiť konflikty, nespravodlivosť, hektické obdobie či kontroverzné životné situácie, ktoré prinášajú niekedy stres, kde prevažuje miestami aj racionalita, emocionálne prežívanie tak prehlbuje plnohodnotný život.
Alkohol prechádza všetkými vrstvami obyvateľstva.
Nemôžeme vybrať špecifickú, či marginalizovanú skupinu. Alkohol nenachádzame
len u vrstvy s nízkym vzdelaním. To ako bude prebiehať proces
zastavenia tejto závislosti, záleží asi predovšetkým na vyššej kultúrnej
úrovni, sebareflexii a sociálnemu kontextu v ktorom žije človek. To
pomáha rýchlejšiemu rozhodnutiu postúpiť liečbu.
Autor: Mgr. Viera Škopová, psychologička poradne MOJRA
Zadajte Váš komentár.