Autor: psychologická poradňa | ako integrovať dieťa do kolektívu| tipy psychológa | detská izolácia
Vyčlenenie dieťaťa v školskom
prostredí z kolektívu, je rozhodne vecou, ktorá by mala mať našu plnú pozornosť
a ktorá predstavuje problém.
Mnohé deti sa dostávajú do nepríjemných situácií, kedy
prežívajú ťažkosti so začlenením sa medzi svojich rovesníkov, čo často vedie k
pocitom osamelosti, neistoty a zníženému sebavedomiu. Takéto skúsenosti môžu
predstavovať dlhodobý dopad na emocionálny, ale aj celkový sociálny vývoj
dieťaťa. U niektorých detí sa tento stav prejavuje aj odmietaním školských
aktivít alebo vyhýbaním sa sociálnym situáciám, čo ich v konečnom dôsledku
ešte viac izoluje. Rodičia a opatrovatelia v tomto procese zohrávajú dôležitú
rolu. Svojou podporou a porozumením môžu dieťaťu pomôcť prekonať jeho pocity
neprijatia a rozvíjať jeho schopnosť pri nadväzovaní priateľstva, rozpoznávaní
hodnôt vlastnej individuality a zároveň sa učiť k rešpektovaniu odlišnosti
ostatných. V tomto smere je zo strany rodičov zásadná empatia a trpezlivosť,
ktorá dokáže deti viesť k prijatiu samého seba, pomôcť im vybudovať si
sebadôveru a pripraviť ich na zdravé sociálne interakcie, ktoré sú potrebné pre
ich ďalší rozvoj a šťastný život.
Ako je možné, že
niektoré deti do kolektívu nezapadnú?
Vyčlenenie dieťaťa z kolektívu môže mať viacero príčin,
ktoré sú často individuálne a ovplyvňované konkrétnymi okolnosťami. Existuje
niekoľko bežných dôvodov, prečo sa niektoré deti stretajú s problémami pri
zapadnutí do skupiny:
- Nie vždy rovnaké záujmy a schopností: Každé jedno dieťa je jedinečné
a má svoje vlastné záujmy, hodnoty a schopností, ktoré môžu byť od
zvyšku kolektívu odlišné. Ak dieťa zaujímajú iné činnosti, napríklad
uprednostňuje čítanie alebo umenie pred športom či inými obľúbenými aktivitami
rovesníkov, môže byť preň ťažšie nájsť spoločnú reč s ostatnými. Niekedy takáto
odlišnosť spôsobuje pocit izolácie, čo vedie k postupnému odcudzeniu sa.
- Kultúrne a rodinné rozdiely: Deti vyrastajúce v inom kultúrnom
alebo jazykovom prostredí, častejšie zažívajú ťažkosti s adaptáciou na nové
prostredie, najmä ak sú ich kultúrne zvyky, jazyk či hodnoty odlišné od väčšiny
deti v skupine. V prípade, že ostatné deti tieto rozdiely nechápu alebo
ich nepoznajú, môže byť integrácia do kolektívu pre takéto deti ešte
náročnejšia.
- Introverzia: Mnohé deti sú prirodzene introvertné
alebo zažívajú sociálnu úzkosť, čo značne obmedzuje ich schopnosť v nadväzovaní
rýchlych kontaktov a priateľstiev. Tieto deti pochopiteľne uprednostňujú
menšie, intímnejšie skupiny a hľadajú sociálne prostredie, kde sa cítia
komfortne a prijatí. Tento sklon však môže byť nesprávne interpretovaný ako
nezáujem, čo niekedy vedie k nepochopeniu zo strany ostatných detí.
- Šikana a vyčleňovanie: Niekedy sa dieťa ocitne v izolácii v
dôsledku aktívnej šikany alebo nepriateľského správania zo strany svojich
rovesníkov. Môže ísť o priame prejavy, ako sú urážky, alebo jemnejšie formy,
napríklad ignorovanie a vynechávanie z aktivít. Takéto správanie môže mať
negatívne dôsledky na psychickú pohodu dieťaťa a znížiť jeho sebahodnotenie.
Pre včasné zvládnutie šikany je dôležitá podpora zo strany rodičov, učiteľov a
psychológov, ktorí môžu pomôcť situáciu rozpoznať a vhodne zasiahnuť.
- Zdravotné problémy a špeciálne
potreby dieťaťa:
Deti, ktoré čelia fyzickým, mentálnym alebo emocionálnym výzvam, bývajú
v dnešnom svete vnímané ako odlišné. Ich špeciálne potreby sú často
rovesníkmi nepochopené, čo spôsobuje pocit neistoty a vedie k vylúčeniu z
kolektívu. Výzvou pre ostatné deti býva rozpoznať jedinečnosť týchto detí a
prijať ich ako rovnocenných členov skupiny.
Následky vyčlenenia
dieťaťa z kolektívu
Dlhodobo vyčlenené deti z kolektívu rovesníkov, môžu
pociťovať rôzne negatívne následky na svoju psychiku a sebavedomie. Najčastejšie
z týchto dôsledkov bývajú:
- Nízke sebavedomie: Pokiaľ dieťa nie je prijaté medzi
svojich rovesníkov a nepozná ten pocit ,,zapadnutia do partie“, ohrozuje
to jeho vlastné zmýšľanie o sebavedomí. Môže začať pochybovať o vlastnej
hodnote a schopnostiach, ktoré má. Tieto pochybnosti vo väčšine vedú k
dlhodobým problémom so sebavedomím, ktoré môžu v niektorých prípadoch
pokračovať až do dospelosti.
- Depresia a úzkosť: Vyčleňovanie, ktoré trvá dlhodobo
vyvoláva pocity osamelosti a beznádeje, ktoré dokážu prerastať až k vážnym psychickým problémom, ako je úzkosť
alebo depresia.
- Sociálna izolácia: Z úzkosti a depresie neskôr
dieťa začína byť sociálne izolované a uzatvára sa samo do seba. Postupne sa
sťahuje do ústrania a prestane sa pokúšať o akékoľvek interakcie s
rovesníkmi. Sociálna izolácia môže mať neskôr za následok neschopnosť nadviazať
zdravé a stabilné vzťahy.
- Problémy v škole: Vyčlenenie dieťaťa, môže v niektorých
prípadoch spôsobovať ťažkosti so sústredením pri učení sa. Takéto ťažkosti
vedia značne ovplyvniť prospech dieťaťa v škole a jeho celkové
výsledky.
Pomoc rodičov
Rodičia by mali byť na prvom
mieste v poskytovaní pomoci a opory svojmu dieťaťu, pokiaľ sa
v jeho živote deje niečo podobné. Ich porozumenie a aktívna podpora môžu
dieťaťu významne pomôcť zlepšiť jeho pozíciu v skupine a zároveň posilniť aj
jeho sebavedomie.
Bezpečné prostredie
Dieťa by malo mať doma miesto, kde sa cíti bezpečne,
akceptovane a je pochopené také, aké je. Rodičia by mali vedieť vytvoriť
atmosféru, v ktorej môže dieťa otvorene rozprávať o svojich pocitoch a
ťažkostiach. Treba venovať pozornosť jeho emóciám, a vyhnúť sa ich podceňovaniu
či zľahčovaniu situácie. Toto je základným krokom, pretože ak dieťa cíti, že ho
rodičia neberú vážne alebo jeho pocity zľahčujú, ešte viac sa môže uzavrieť do
seba.
Posilňovať sebaúctu a sebavedomie dieťaťa
Výrazne by ste ako rodič mali podporiť sebavedomie svojho
dieťaťa tým, že budete povzbudzovať a oceňovať,
čo i len malé z jeho úspechov. Dôležité je pomáhať mu rozvíjať hlavne jeho
silné stránky a zamerať sa na záujmy a činnosti, v ktorých vyniká. Posilnenie
sebaúcty mu potom pomáha v budovaní istoty a odvahy, ktoré sú nevyhnutné pri
nadväzovaní a udržiavaní sociálnych kontaktov.
Podpora v nadväzovaní kontaktov
Podpora rodičov vie byť nápomocná aj pri získavaní nových
priateľov, a to tak, že svojmu dieťaťu vytvoria príležitosti na
stretávanie sa s rovesníkmi mimo školského prostredia. Športové aktivity,
záujmové krúžky, či detské kluby môžu dieťaťu poskytnúť priestor na rozvoj
priateľstiev s deťmi, ktoré majú podobné alebo rovnaké záujmy. Spoločné záujmy vedeli
vždy uľahčiť začiatok priateľstva a zároveň posilnia aj sociálne väzby.
Pomoc odborníka
V prípade, že sa dieťa stretáva s vážnymi problémami v
sociálnych vzťahoch alebo je opakovane vyčleňované,
môže byť vhodné poradiť sa s odborníkom, akými sú detský psychológ alebo
špeciálny pedagóg. Títo odborníci vedia dieťaťu poskytnúť nástroje na zvládanie
náročných situácií a zároveň podporiť aj samotných rodičov v ich prístupe.
Odborná pomoc prispieva k lepšiemu pochopeniu potrieb samotného dieťaťa a dokáže
mu pomôcť efektívne sa vyrovnávať so sociálnymi výzvami.
Pomôcť vie aj škola
Škola hrá zásadnú úlohu v živote dieťaťa, a preto má veľký
vplyv na jeho začlenenie do kolektívu. Ak problémy dieťaťa so začlenením sa do
kolektívu stále pretrvávajú, rodičia by mali skúsiť odkonzultovať situáciu so
školou. Učitelia, ktorí majú dieťa
dennodenne na očiach a pozorujú ho v interakciách s rovesníkmi, môžu
poskytnúť dôležité informácie a spolu s rodičmi popracovať na vytváraní
prostredia, ktoré dieťaťu uľahčí začlenenie.
Škola vie napríklad zorganizovať aktivity, ktoré podporujú tímovú spoluprácu alebo venujú väčšiu pozornosť sociálnym vzťahom medzi deťmi. Taktiež by mala aktívne monitorovať vzťahy medzi žiakmi a predchádzať aj náznakom šikany. Mala by mať jasne stanovené pravidlá pre podporu rešpektu a vzájomnej tolerancie medzi deťmi.
Vyučujúci na školách by mali byť otvorení komunikácii s rodičmi
a dieťaťom, aby dokázali vytvoriť prostredie, kde sa každé dieťa cíti prijaté.
Vyčlenenie z kolektívu je pre dieťa veľmi náročnou
skúsenosťou, ktorá môže mať dlhodobý vplyv na jeho sebahodnotu, emocionálnu
pohodu a sociálny vývoj. Pre dieťa je podpora rodičov a školy zásadná. Môžu mu
pomôcť zvládnuť túto situáciu, poskytnúť mu oporu a vytvárať príležitosti na
rozvíjanie sociálnych zručností.
Rodičia, ktorí aktívne pomáhajú dieťaťu pochopiť a spracovať
jeho emócie, zohrávajú kľúčovú úlohu v procese integrácie a budovania
sebadôvery. Rovnako dôležitá je spomínaná spolupráca so školou a odborníkmi,
ktorí ponúkajú cenné rady a konkrétne kroky pre uľahčenie začlenenia dieťaťa do
kolektívu spolužiakov. Vďaka tejto koordinovanej podpore vie dieťa získať
sebavedomie a pocit prijatia, čo mu umožní nájsť si svoje miesto medzi
rovesníkmi a vytvárať si priateľstvá v ktorých sa bude cítiť istejšie a
pohodlnejšie.
Zadajte Váš komentár.