Uponáhľaný
život a dôraz na výkon
Ráno do školy,
po škole na tréning alebo iný krúžok a potom hurá domov písať úlohy a plniť
domáce povinnosti. Rodičia sa často snažia zaplniť deťom všetok voľný čas,
aby sa ich ratolesť náhodou ani chvíľu nenudila. Veľakrát si ale neuvedomujeme, že
práve to je to najväčšie nebezpečenstvo. Zaplnený kalendár totiž deti často okráda o pocit šťastia
a slobody.
V dnešnej dobe
je kladený veľký dôraz na výkon. Dobré známky zaistia deťom dobrú školu a následne vysokú. To vedie k dobre platenému
zamestnaniu a kariére. Krúžky zaručia, že sa deti môžu rozvíjať aj v inej sfére
než len v štúdiu. To ale nie je všetko. Zabúdame na to, že deti potrebujú na správny vývoj
priestor a čas, ktorý patrí len im a môžu s ním naložiť podľa seba.
Neprehliadnite
varovné signály
Duševná
nerovnováha spôsobená preťažením môže vyústiť do mnohých psychosomatických
ťažkostí. Preto by ste u vášho „pubertiaka“
nemali prehliadnuť tieto varovné signály:
·
Častá
bolesť hlavy, nevoľnosť
·
Nespavosť
alebo iné poruchy spánku
·
Úzkosť,
skleslosť
·
Pasivita,
nezáujem o akúkoľvek činnosť
·
Nechuť
k jedlu
·
Problémy
s koncentráciou
·
Zvýšená
impulzivita, agresivita
·
Zvýšený
krvný tlak alebo iné zdravotné komplikácie
Keď sa tieto
príznaky objavia nárazovo, nemusí byť hneď na vine syndróm vyhorenia. Pokiaľ však niektorý z vyššie
uvedených symptómov pozorujete častejšie alebo sa ich u vášho dieťaťa objavuje
hneď niekoľko, mali by ste zbystriť pozornosť. Skúste sa na chvíľu zastaviť, situáciu s dieťaťom prebrať
a nájsť najvhodnejšie riešenie. Ako rodič by ste mali svoje deti viesť, ale zároveň im
dávať dostatočný priestor na rozvoj. Pevnejšie vzťahy a spokojné dieťa je predsa dôležitejšie
ako samé jednotky.
Kam až
to môže zájsť?
Rovnako ako u
dospelých ani u detí nemožno syndróm vyhorenia podceniť. Zatiaľ čo si dospelí s náročnými
životnými situáciami často dokážu poradiť sami, alebo minimálne vedia, na koho
sa obrátiť, deti o tom nemusia mať ani tušenie. Detská psychika ešte nie je plne vyvinutá a na preťaženie
reaguje rôzne. Krajným
prípadom môžu byť aj sebadeštruktívne sklony. Nezriedka sa stretávame aj s tým, že sa deti s psychickým
tlakom snažia vyrovnať fyzickou cestou. Môže u nich dochádzať k rôznym formám sebapoškodzovania,
od rezania sa ostrými predmetmi, pálenia sa, škrabania až driapania kože, až po
vytrhávanie vlasov. Prípadne sa môžu snažiť vnútorné napätie ventilovať do
nejakej fyzickej aktivity, ktorá je ale neúmerná – príliš náročná alebo dlhá. V tomto prípade sa potom zvyšuje
riziko zranenia.
Šťastné
dieťa = šťastný rodič
Ako sme sa už zmieňovali, dobré známky a úspech aj
v mimoškolskej sfére jednoducho nie je všetko. Než sa
vrhnete do plánovania času vášho dieťaťa, najskôr si s ním sadnite a zistite,
čo vlastne chce. Možno sa
dozviete, že jeho snom je skrátka stráviť jeden alebo dva dni s kamarátmi a
jednoducho sa len tak trochu flákať.
Možno
zistíte, že sa do svojho dieťaťa snažíte projektovať vaše vlastné nesplnené
priania a túžby. Zamyslite
sa nad tým, ako sa cítite vy, keď nemáte ani chvíľku času pre seba. Nakoniec vždy dospejete k tomu,
že jediné, na čom skutočne záleží je to, aby vaše dieťa bolo zdravé, šťastné a
spokojné.
Zadajte Váš komentár.