Národný monitoring duševného zdravia
detí v Českej republike, ktorý realizoval Matěj Kučera z Ústavu duševného
zdraví, priniesol šokujúce zistenie, podľa ktorého až 40 %
žiakov deviateho ročníka základných škôl vykazuje známky strednej a ťažkej
depresie, a 30 percent deviatakov má problémy s úzkosťou. Myslím, že
na Slovensku je situácia podobná. Sama pracujem ako školská psychologička,
s deťmi sa stretávam, veľa sa rozprávame, žiaľ, práve žiaci deviateho ročníka
nemajú záujem rozprávať o svojich pocitoch a problémoch. Keď môžem
porovnať chlapcov a dievčatá, moja skúsenosť je taká, že dievčatá sú
ochotnejšie hovoriť o svojich
pocitoch, ale tiež to nie je pravidlo. Niektoré dievčatá sú extrémne uzavreté a
nerozprávajú sa ani so svojimi spolužiakmi.
„Najčastejší problém, s ktorým
sa v praxi stretávam, je sebapoškodzovanie detí. Sebapoškodzujúce
myšlienky alebo pokusy som žiaľ zachytila už pri žiačke štvrtého ročníka, ale väčšinou
sa jedná o staršie deti, prevažne dievčatá, okolo šiesteho ročníka
základnej školy a vyššie.“
Prečo si deti takýto krutým spôsobom
ubližujú?
Príčiny bývajú rôzne, či už sú to
problémy so spolužiakmi, šikanovanie, problémy s rodičmi, sklamanie
v láske, a podobne. Všetky dievčatá, a aj chlapci, ktorí trpia sebapoškodzujúcimi
sklonmi, majú problémy hlavne vo vzťahu k sebe samému.
Kde môžeme hľadať príčiny nízkeho
sebavedomia detí, ktoré ich vedie k sebapoškodzovaniu?
Tých príčin, prečo si deti nízke
sebavedomie, negatívny sebaobraz, a celkovo sa nemajú radi a ubližujú si, môže byť viac. Vždy sa
však jedná o vzťahové problémy. Niektoré deti uvádzajú, že nedostávali
dostatočnú rodičovskú lásku v detstve, rodičia a často aj učitelia im
vraveli, alebo stále vravia, že sú hlúpe. Deti tieto nálepky automaticky
prijímajú, nakoľko ešte nemajú dostatočne rozvinuté kritické myslenie
a schopnosť racionálne prehodnocovať a filtrovať nálepky, ktoré im
vysielame. Keď dieťaťu povieme, že je hlúpe,
uverí nám. Keď mu povieme, že je šikovné, tiež nám uverí.
Na duševné zdravie detí má veľký vplyv
aj kamaráti. Deti v období puberty potrebujú byť súčasťou nejakej
rovesníckej skupiny, niekam patriť. Za
členstvo v rovesníckej skupine sú ochotné spraviť aj to, čo by inak
nespravili, najmä chlapci, napríklad vyskúšať cigaretu (klasickú, alebo
elektronickú, od ktorej nesmrdia veci a
rodičia na to tak ľahko neprídu, alebo veľmi populárny žuvací tabak,
ktorý sa dá kúpiť v trafike), taktiež spolu pijú energetické nápoje,
v niektorých rovesníckych pubertálnych skupinách dokonca experimentujú
s alkoholom a drogami, ktoré sú v súčasnosti, žiaľ, celkom ľahko
dostupné. V niektorých skupinách sa skúšajú aj iné drogy, napríklad
marihuana, ktorá je v niektorých štátoch, žiaľ, úplne legálna, ale málokto
deťom povie, že nie každému prinesie chvíľkové uvoľnenie, a pri niektorých
užívateľoch môže byť spúšťačom psychózy. Keď som pracovala v psychiatrickej
liečebni, mali sme mladého asi 20-ročného pacienta so schizofréniou, ktorú uňho
vyvolala marihuana, pričom tvrdil, že to vyskúšal iba dvakrát v živote. Schizofrénia
je však nevyliečiteľné ochorenie, ktoré ho bude negatívne ovplyvňovať do konca
života.
Naše deti trávia,
oproti predchádzajúcim generáciám, obrovské množstvo času na sociálnych
sieťach, čo
tiež nepomáha ich psychickému zdraviu, a niekedy zdieľajú fotky, napríklad
v plavkách (v lepšom prípade), za ktoré sa potom môžu hanbiť pred
spolužiakmi, aj rodičmi. Okrem sociálnych sietí trávia deti, niekedy už na
prvom stupni základnej školy, alebo už v škôlke, množstvo času hraním hier
na mobile/počítači, čo tiež neprospieva ich duševnému zdraviu, pričom
počítačová hra je pre ne oveľa zaujímavejšia ako hra s rovesníkmi, nakoľko
im prináša viac adrenalínu a napätia.
„Niektoré dievčatá si začali
ubližovať kvôli zlým vzťahom v triede, problémom s najlepšou
kamarátkou.“
V dôsledku vyššie uvedených
skutočností, ktoré osobne považujem za najrizikovejšie pre duševnú pohodu detí,
aj keď tých faktorov môže byť viac. Pokiaľ sa na dané problémy príde, deti
priznávajú, že fyzická bolesť pri sebapoškodzovaní im prináša uvoľnenie od psychickej
bolesti, ktorú im spôsobujú problémy v blízkych vzťahoch.
Veľmi vážny problém, ktorému
v poslednom čase musíme v škole čeliť, sú poruchy príjmu potravy.
Niektoré deti nechcú jesť pre to, že
majú pocit, že sú tučné, a pri hľadaní
príčiny takéhoto presvedčenia o sebe je často bezvýznamná poznámka niekoho
z rodiny , ktorú si dieťa vzalo píliš osobne. Niektoré deti prechádzajú od
sebapoškodzovania k poruchám príjmu potravy, volia to ako lepšiu možnosť,
lebo im nezostanú nepekné jazdy. Sebapoškodzovanie aj poruchy príjmu potravy,
majú spoločné to, že pri obidvoch dieťa ubližuje svojmu telu, čo je prejavom
toho, že dieťa sa nemá dostatočne rado, nie je spokojné so svojim telom, a samé so sebou, často majú tieto deti pocit,
že ich nikto nechápe, nikomu na nich nezáleží, a je vlastne jedno, či tu
sú alebo nie.
Čo môžeme urobiť pre
naše deti?
Pre to, aby sme tento kritický stav
duševného zdravia našich detí mohli aspoň čiastočne zvrátiť, je dôležité, aby
sme im ako rodičia, učitelia, ako dospelí, dávali najavo, že sú pre nás
dôležité, že na nich záleží, a aby im pomáhali rozvíjať ich vnútorný
potenciál, aby mohli robiť to, čo ich baví, a kde sa dokážu realizovať.
Taktiež je dôležité už od malička podporovať deti a ich sebahodnotu a sebaistotu, dávať im najavo, aké sú výnimočné
a dôležité, a aby sme podporovali ich zdravé sebavedomie a sebaúctu.
Je nevyhnutné, aby sme im ukazovali, kým skutočne sú, a že ich sebahodnota nezávisí na tom, čo povie
spolužiak, alebo niekto, kto im napríklad ponúkne drogu, ale aby vedeli, kým sú
vo svojom vnútri. Tiež je dôležité učiť deti zdravej asertivite, aby neskôr,
keď od nich bude niekto chcieť niečo, s čím nebudú stotožnení, boli
schopné povedať NIE.
„Deti potrebujú mať ciele, túžby
a plány, ktoré chcú v živote dosiahnuť. Dovoľme im to, podporujem ich
v tom, aby boli ich ciele realizovateľné, a aby mohli zažiť úspech,
prijatie nás i sebaprijatie, aj keď nie sú dokonalé.“
Autor: Mgr. Jitka Kneslová, psychologička online poradny MOJRA
Práve ste čítali článok: Skrytá bolesť: depresia a sebapoškodzovanie u detí a ako im pomôcť
Práve ste čítali článok: Skrytá bolesť: depresia a sebapoškodzovanie u detí a ako im pomôcť
Zadajte Váš komentár.