Autor: psychologická poradňa | ako pomôcť deťom pri panických atakoch | tipy psychológa | čo robiť pri panickom ataku
Panické ataky alebo aj panické záchvaty, predstavujú náhle a
intenzívne epizódy strachu alebo úzkosti, ktoré sa prejavujú rôznymi fyzickými
a psychickými príznakmi. Medzi tie fyzické príznaky patrí napríklad dýchavičnosť,
zrýchlený srdcový tep, triaška, potenie, pocity na zvracanie alebo závraty. Objavujú
sa nečakane a môžu trvať aj niekoľko minút. Panický atak však sprevádzajú
aj psychické príznaky, akými môže byť pocit odcudzenia od vlastného tela
(nazývaný aj depersonalizácia) alebo strach zo straty kontroly či dokonca
strach zo smrti. Aj keď sa vyskytujú panické ataky častejšie u dospelých
ľudí, môžu sa objaviť aj u detí, čo pre ne býva obzvlášť znepokojujúce a
náročné. Deti počas prežívania ataku celkom nerozumejú, čo sa s nimi práve
v danej chvíli deje, a nedokážu si tento zážitok nijako vysvetliť. Tieto
prejavy sú pre dieťa veľmi mätúce a desivé,
najmä ak nevie, prečo sa tak cíti.
Pre okolie (rodiča, pedagóga,..) je dôležité vedieť chápať a najmä
rozpoznávať prejavy panických atakov, hlavne vtedy ak sa jedná o dieťa. Zásadné
je vedieť mu poskytnúť oporu a bezpečie pri zvládnutí takéto stavu.
Ako a prečo
vznikajú panické ataky u detí?
Podobne ako ataky u dospelých, tak aj ataky u detí
môžu mať rôzne príčiny. Väčšina z nich súvisí s kombináciou biologických,
psychologických a environmentálnych faktorov:
- Trauma dieťaťa a stres - Je známe, že deti sú veľmi citlivé
na stresové a traumatické udalosti, ktoré môžu byť hlavným spúšťačom panických
atakov. Vtedy sú reakciou na prežívanú úzkosť a strach. Medzi takéto udalosti vieme
zaradiť napríklad stratu blízkeho človeka, rozvod rodičov, násilné situácie či
dokonca aj šikanu v škole. Aj pre deti, ktoré neboli priamymi účastníkmi
traumatických udalostí, môže byť stres a strach vyvolaný okolím veľmi
zaťažujúci. Deti mávajú navyše ťažkosti pri spracovávaní takýchto udalostí, a
preto sa môžu cítiť zraniteľné a ohrozené, čo napomáha k rozvoju panických
atakov.
- Nedostatok emocionálnej podpory - Absencia emocionálnej podpory alebo pocity
osamelosti u detí, spôsobujú väčšiu náchylnosť na úzkostné stavy. Pre zdravý
vývin dieťaťa je emocionálna podpora a pocit bezpečia veľmi dôležitým faktorom.
Deti, ktoré zažívajú nedostatok emocionálnej podpory, často pociťujú neistotu,
ktorá môže vyústiť do úzkostných stavov a vyvolávať panické ataky. Keď sa
deti nemajú na koho obrátiť a ich emócie ostávajú nepochopené, ich úzkosť sa
zvykne prehlbovať.
- Tlak na výkon dieťaťa - Perfekcionizmus a tlak na
dosiahnutie úspechu dieťaťa vie predstavovať veľké psychické bremeno, najmä ak
očakávania pochádzajú od rodičov, učiteľov alebo aj samotného dieťaťa. Deti,
ktoré sa snažia byť vždy najlepšie v hocijakých aktivitách, môžu čeliť
nadmernému stresu, keď majú pocit, že nesplnili očakávania. Vzniknutý tlak ich
často núti obávať sa zlyhania, čo dokáže vyústiť do pocitov úzkosti a následne tak
prejavov panických atakov. Prehnaný perfekcionizmus môže tiež dieťaťu brániť v
schopnosti relaxovať a udržiavať rovnováhu medzi snahou a odpočinkom.
- Genetická predispozícia - V neposlednom rade treba
spomenúť aj genetickú predispozíciu dieťaťa, pretože ak má niektorý z rodičov
alebo jeho príbuzných problémy s úzkosťou či panickými atakmi, môže byť aj
dieťa náchylnejšie k podobným prejavom. Genetika môže ovplyvniť spôsoby, akými
sa dieťa vyrovnáva so stresom a ako jeho telo reaguje na stresové podnety.
Genetická predispozícia však neznamená, že dieťa bude automaticky trpieť
panickými atakmi. Skôr hovoríme o vyššej pravdepodobnosti vzniku týchto stavov,
a to najmä v prípade, že dieťa prežíva aj iné záťažové faktory.
Ako deti zvládajú
ataky?
Pre deti je zvládanie panických atakov obzvlášť náročné, pretože ich sprevádzajú silné pocity bezmocnosti a strachu, že nad svojim telom alebo myšlienkami nemajú kontrolu. Deti často nevedia, čo sa s nimi deje, a môžu mať predstavu, že zažívajú vážny zdravotný problém. Niektoré deti si môžu dokonca myslieť, že dostali infarkt alebo sa blížia k smrti. Tento pocit vie byť pre ne zdrvujúci a zanecháva ich fyzicky aj psychicky vyčerpané. Po panickom ataku často nastupujú pocity hanby alebo viny, hlavne ak k nemu došlo na verejnosti (v škole či na inom verejnom mieste pred kamarátmi).
Deti reagujú na tieto epizódy rôznymi spôsobmi. Niektoré sa po atakoch začnú uzatvárať do seba a vyhýbajú sa kontaktu s okolím, iné môžu byť výrazne podráždené, či náchylné k plaču. Niekedy deti reagujú únikom do izolácie alebo sa vyhýbajú situáciám a miestam, kde zažili panický atak, aby sa vyhli opakovaniu tejto desivej skúsenosti. V prípadoch, keď dieťa necíti dostatočnú podporu a pochopenie, môže sa vyhýbanie stať častejším, čo narúša jeho sociálny život a ovplyvňuje aj dennú rutinu v podobe školskej dochádzky či voľnočasových aktivít. Tieto reakcie môžu dieťa úplne izolovať, čo ešte viac prehlbuje jeho vzniknutú úzkosť. Práve preto je pociťovanie podpory také dôležité. Dieťa by malo vedieť, že existujú spôsoby, ako sa s týmito ťažkosťami vyrovnať.
Ako pomôžeme deťom,
ktoré zažívajú panické ataky?
Dieťaťu, ktoré trpí panickými atakmi dokážeme pomôcť najmä tým, že sa ho budeme snažiť pochopiť a podporiť v tom aby zvládlo svoju úzkosť. Pomoc by mala závisieť hlavne od rodičov, ale pomôcť môžu aj pedagógovia a iní odborníci.
Poučiť dieťa
Vysvetlenie dieťaťu, že panické ataky sú síce desivé, ale
nie sú nebezpečné, mu pomáha porozumieť, čo sa deje s jeho telom a mysľou
v danej chvíli záchvatu. Je dobré dieťaťu vysvetliť, že ide o reakciu tela
na stres a že tento stav pominie. Ak vidia rodičov alebo učiteľov, ktorí
zvládajú stres pozitívnym spôsobom, môže ich to inšpirovať k podobnému
prístupu.
Dychové techniky
Jednou z najúčinnejších metód zvládania panických atakov je
regulácia dýchania. Pomôcť môže napríklad technika hlbokého bráničného dýchania:
pomalý nádych cez nos, zadržanie dychu a pomalý výdych ústami.
Podpora pri
identifikovaní príznakov a spúšťačov
Rodičia a pedagógovia môžu dieťaťu pomôcť sledovať situácie
alebo myšlienky, ktoré predchádzali panickému ataku. Pomáha to dieťaťu rozpoznať
a pochopiť, kedy a prečo sa atak môže vyskytnúť. Po panickom ataku je vhodné,
aby sa s dieťaťom pokojne porozprávalo a aby bolo povzbudzované. Rovnako tak by
mali rodičia u dieťaťa podporiť zdravý životný štýl a dbať o to
aby malo dieťa dostatočný spánok, pravidelnú fyzickú aktivitu a vyváženú zdravú
stravu. Tieto faktory sú nápomocné pri stabilizovaný emocionálneho stavu
dieťaťa.
Bezpečné prostredie
Deti musia cítiť bezpečné prostredie a potrebujú vedieť
že dospelí, ktorí sú s nimi, sú pripravení im pomôcť. Rodičia a učitelia
by mali v takýchto prípadoch, keď dieťa prežíva panický atak, reagovať
pokojne. Vytvorenie otvorenej komunikácie s dieťaťom je pomocné pri
potrebe dieťaťa cítiť, že môže hovoriť o svojich pocitoch bez obáv z kritiky
alebo nepochopenia.
Podpora od pedagógov
v škole
Pedagógovia môžu zohrať zásadnú úlohu tým, že poskytnú
bezpečné miesto pre dieťa, ak má atak, a budú informovať rodičov, ak sa panické
ataky vyskytnú počas školského dňa. Pomôže aj, ak dieťaťu dovolia robiť si
prestávky alebo zúčastňovať sa na cvičeniach, ktoré sú vedené relaxáciou.
Podpora od odbornej
pomoci
Ak sú panické ataky časté a intenzívne, rodičia by mali
zvážiť konzultáciu s psychológom alebo psychiatrom. Terapeutické metódy ako
kognitívno-behaviorálna terapia pomáhajú dieťaťu naučiť sa pracovať s úzkosťou
a zvládať ju. Ak dieťa robí kroky k zvládaniu panických atakov, je dôležité ho
povzbudiť a oceňovať jeho snahu.
Panické ataky u detí sú síce náročné, no s podporou rodiny,
školy a rozvojom zručností zvládania stresu sú zvládnuteľné. Trpezlivosť
dieťaťa i dospelého, vhodné vedenie a povzbudenie napomáhajú deťom úspešne
zvládať úzkostné situácie a vybudovať si zdravé stratégie na prekonávanie
stresu, ktoré im budú slúžiť po celý život.
Zadajte Váš komentár.