Slovo motivácia pochádza z latinského slova motus, čiže „pohyb“. Zjednodušene povedané, ide o stav pripravenosti ku konkrétnej akcii. Keď sme motivovaní, vykonávame dané činnosti tak, aby viedli ku konkrétnym výsledkom a k dosiahnutiu predpokladaných cieľov. Lenže niekedy sa jednoducho dostaneme do situácie, keď sa výsledky nedostavia a aj to, čo nás predtým bavilo sa zmení na nútené zlo…
Ak dôjde motivácia…
So stratou motivácie sa môže stretnúť ktokoľvek z nás. Počiatočné nadšenie z novej práce neskôr strieda sklamanie. Na začiatku sa každý snaží odvádzať svoju prácu čo najlepšie, túži po úspechu a sebarealizácii, ale potom sa niečo zvrtne a motivácia je fuč. Prácu už berieme iba ako povinnosť, zistíme, že naše počiatočné predstavy boli iné. Profesionálne správanie sa vytráca a z každodenného vstávania sa preto stáva povinnosť najmä kvôli potrebe platiť účty.
Ako bojovať so stratou motivácie?
Ukážme si teraz spôsoby, ako opäť získať stratenú
motiváciu.
- Pripomeňte si svoje ciele – cesta k
vytýčenému cieľu môže byť niekedy monotónna a nudná, preto je dôležité si dané
ciele a to, čo vás čaká, po ich dosiahnutí, neustále pripomínať. Nezabúdajte,
prečo ste začali!
- Nájdite zmysel – odpovedzte
si na tieto zásadné otázky, a to: Aký má zmysel to čo robím a prečo je to pre
mňa také dôležité? Takmer vždy nájdete nejaký dobrý dôvod, prečo to stojí za
to. Stačí sa chvíľku zamyslieť a bez ohľadu na to čo robíte, vždy hľadajte
pozitíva.
- Inšpirujte sa – sledujte inšpiratívne videá, hľadajte
inšpiráciu v motivačných knižkách, počúvajte obľúbenú hudbu, ktorá vás nakopne,
alebo sa inšpirujte príbehmi ľudí, ktorí niečo v živote dosiahli.
- Oddýchnite si – sebazdokonaľovanie a úspech si vyžadujú
nutnú dávku úsilia a sústredenia. Nezabúdajte ale na odpočinok. Venujte svoj čas
niečomu, čo nemá nič spoločné s vaším cieľom, tým si prečistíte myseľ a zaujmete určitý odstup. Presvedčíte sa o tom, že po tejto pauze vaša motivácia
znovu vzrastie a možno vám prinesie aj nové nápady na dosiahnutie vášho cieľa.
- Zmeňte svoju rutinu – skúste
z času na čas urobiť niečo inak, aj obyčajná zmena prístupu k danej veci, môže
viesť k zachovaniu motivácie. Nevzdávajte sa pri prvých zlyhaniach, ani keď
zatiaľ nevidíte výsledky.
- Odmeňte sa – nezabudnite sa pravidelne odmeňovať za vaše úsilie
Príznak syndrómu vyhorenia?
Strata motivácie býva jedným z príznakov syndrómu vyhorenia. S týmto pojmom sa v poslednej dobe stretávame pomerne často. Syndróm vyhorenia sa môže prejaviť aj u úplne psychicky zdravých ľudí.
Neustály
rozvoj spoločnosti si často vyberá svoju daň, a to najmä na psychike ľudí.
Vzrastajúce nároky v práci, stereotyp, tlak okolia, stres a nedostatočné
ocenenie…
História syndrómu
vyhorenia siaha do ďalekej minulosti, rozšíril sa s rozvojom práce, ale
prvýkrát bol tento psychický stav popísaný až v roku 1974 americkým
psychoanalytikom H. Freudenbergerom v článku Staff burnout. Pôvodne sa toto
označenie používalo v spojení s narkomanmi, až neskôr sa začalo viazať k ľuďom
s vysokým pracovným nasadením. Vyčerpanie tela aj duše…
Syndróm
vyhorenia (angl. burnout) je duševný stav, prejavujúci sa úplným citovým,
fyzickým aj psychickým vyčerpaním. Objavuje sa najmä u profesií, ktoré sú
zamerané na prácu a kontakt s ľuďmi, pričom pracovník nie je za svoju prácu
adekvátne ohodnotený ako zo strany zamestnávateľa, tak aj okolia. Hlavným
znakom syndrómu vyhorenia je chronický stres, ktorý pramení z profesijného
nedocenenia a ďalších osobných problémov.
Fázy syndrómu vyhorenia:
- Počiatočné nadšenie – pri nástupe do práce má človek veľké, až nerealistické očakávania, srší nadšením, pracuje čo najlepšie a často nadčas na úkor svojho osobného života.
- Obdobie stagnácie – prvotné nadšenie poľavilo,
jedinec zľavuje z nárokov na seba samého, opäť sa začína venovať svojim
mimopracovným záujmom.
- Obdobie frustrácie – jedinec sa začína zamýšľať nad
efektivitou svojej práce, nastávajú prvé prekážky a spory s nadriadenými aj
klientmi, objavujú sa náznaky psychických a fyzických ťažkostí.
- Obdobie apatie – táto etapa prichádza po dlhotrvajúcom období frustrácie, práca je v
tomto bode vnímaná len ako zdroj obživy, jedinca obťažujú akékoľvek navrhované
inovácie, neprijíma prácu nadčas, práca s klientmi a rozhovory s kolegami sú pre neho obťažujúce. V tejto
fáze sa často objavuje tzv. HH-syndróm (z angl. Helplessness&Hopelessness)
prejavujúci sa beznádejou a bezmocnosťou.
- Obdobie vyhorenia – v poslednej fáze sa objavujú
pocity úplného vyčerpania, práca pre jedincov stráca zmysel, stráca všetko
nadšenie.
Problém robotníkov aj manažérov…
Burnout môže postihnúť kohokoľvek,
kto vykonáva stále sa opakujúcu činnosť, najmä osoby pracujúce v profesiách,
kde je hlavnou náplňou práce pomoc druhým ľuďom a kontakt s nimi (zdravotnícky
personál, učitelia, psychológovia, policajti, sociálni pracovníci, právnici,
novinári, manažéri, pracovníci infoliniek a ďalšie).
Hlavným dôvodom vzniku syndrómu
vyhorenia je nenaplnenie profesných ideálov, strata motivácie a neschopnosť
hovoriť NIE, čo logicky vyústi v to, že nie je možné splniť všetky svoje
záväzky. Okrem vzťahu človeka k práci sa na rozvoji syndrómu vyhorenia
podieľajú aj jednotlivé osobnostné sklony, napr. osamelosť, problematické
rodinné zázemie, prehnaný a naivný optimizmus, perfekcionizmus, sklony k
workoholizmu, precitlivenosť.
Ako sa vyhorenie prejavuje?
Syndróm vyhorenia sa odráža ako na psychickom, tak fyzickom zdraví človeka. Rovnakou mierou má negatívne dopady na medziľudské vzťahy.
Psychické prejavy:
- strata pracovného nasadenia,
nadšenia
- pocity sklamania
- nechuť naďalej vykonávať prácu
- depersonalizácia (pocit
vyvlastnenia, oddelenia či odcudzenia sa od vlastného ja, telesného vnímania,
emócií, takže si človek pripadá sám sebe cudzí)
- zabúdanie, problémy so sústredením
- pocity bezmocnosti, beznádeje
- depresie, úzkosti, dysfória
- agresivita
- sklon k alkoholizmu a iným závislostiam
Fyzické prejavy:
- svalové napätie
- vysoký krvný tlak
- náchylnosť k chorobám
- problémy s kardiovaskulárnym
systémom
- dýchacie ťažkosti
- nechutenstvo, tráviace ťažkosti
- únava, nespavosť, poruchy spánku
Medziľudské vzťahy:
- cynizmus, ľahostajnosť k ľuďom
- pribúdajúce konflikty s klientmi,
kolegami, nadriadenými aj v súkromí
- dlhodobo nízka pracovná výkonnosť
- obmedzenie kontaktu s klientmi aj
kolegami
Dôležitá je prevencia
Ak chcete
predchádzať syndrómu vyhorenia, je dôležité vybudovať si zdravý postoj k práci.
Tá by sa nemala stať jediným zmyslom života. Podstatou je vedieť pasívne aj
aktívne odpočívať, budovať kvalitné medziľudské vzťahy, mať okolo seba
fungujúcu rodinu, priateľov, prípadne aj kolegov, ktorí vedia počúvať. Zo
strany zamestnávateľa je dôležité klásť dôraz na dostatočnú podporu a ocenenie
zamestnancov, vytvárať rôzne workshopy, podporovať kolektívnu prácu a i.
Vyhorel/a som! Čo teraz?
Burnout nie je v súčasnej dobe
považovaný za psychickú chorobu, nemá štandardizované a oficiálne uznané
kritériá, čím je značne obmedzená jeho diagnostika. Najčastejšou používanou
metódou sú dotazníkové výskumy, v Slovenskej republike sa ako jediná
štandardizovaná metóda určenia syndrómu vyhorenia používa tzv. Shirom
Melamedova škála vyhorenia.
Rovnako ako pri iných „poruchách“ aj
tu hrá podstatnú úlohu včasná liečba, ideálne už v období stagnácie. Pokiaľ
včas podchytíte príznaky burnoutu môže byť riešením zmena zamestnania či
pozícia v práci. Keďže však ide o dlhý proces, kedy si často jedinec problém
uvedomí až pri jeho samotnom vygradovaní, je najlepším riešením zveriť sa do
starostlivosti psychológa.
Pod odborným vedením sa zameriate na zmenu prístupu k práci aj k sebe samému, na zmenu životosprávy, nastavenie si reálnych hraníc. Cieľom terapie je tiež naučiť klienta relaxovať, odpočívať a venovať sa svojim záujmom. Každý psychológ volí iné spôsoby liečby, veľmi úspešná je kognitívna behaviorálna terapia, logoterapia a ďalšie. Okrem práce s osobnosťou klienta je tiež dôležité odstránenie akútnych problémov ako sú depresie, samovražedné tendencie.
Zadajte Váš komentár.