Autor: psychologická poradňa | symptómy hraničnej poruchy osobnosti | tipy psychológa | život s hraničnou poruchou a depresívnymi epizódami
“Je to také bežné, že sa to môže stať
komukoľvek z nás. Problémom však je, že nikto o tom nechce hovoriť.” Ruby Wax
Depresia a hraničná porucha osobnosti (BPD) patria
medzi dve veľmi závažné psychické poruchy, ktoré často spolunažívajú, pričom
ich kombinácia vedie k výraznému zhoršeniu kvality a celkového života
pacienta. Tieto dve poruchy majú určité spoločné črty, avšak každá z nich
prináša aj jedinečné výzvy, ktoré výrazne ovplyvňujú život pacienta. Vzťah
medzi depresiou a BPD je zložitý a často neprehľadný, čo značne sťažuje správnu
diagnostiku a následnú liečbu pacienta.
Čo ale vieme o týchto dvoch poruchách?
Depresia
Depresia patrí nepochybne medzi najrozšírenejšie psychické
poruchy, ktorá sa typicky prejavuje dlhotrvajúcim pocitom hlbokého smútku,
beznádeje a stratou záujmu o aktivity, ktoré predtým prinášali človeku radosť a
uspokojenie. Tento stav výrazne ovplyvňuje celkovú kvalitu života a môže sa
prejaviť aj na fyzickom zdraví. Pacienti s depresiou často trpia chronickou
únavou, bolesťami, ktoré nemajú zjavnú fyzickú príčinu, poruchami spánku, ako
sú nespavosť alebo naopak nadmerná spavosť, a zmenami v chuti do jedla, ktoré
vedú k neplánovanému priberaniu alebo chudnutiu. Depresia môže byť spôsobená
kombináciou biologických, genetických a environmentálnych faktorov. Genetika
hrá dôležitú úlohu, keďže má rodinnú predispozíciu a osoby s rodinnou anamnézou
depresie majú vyššie riziko jej vzniku. Biologické faktory môžu zahŕňať
nerovnováhu neurotransmiterov, ako sú serotonín, dopamín, a hormonálne zmeny.
Rovnako aj psychologické faktory, ako sú osobnostné črty, či prekonané traumy a
chronický stres, tiež prispievajú k rozvoju depresie.
Táto porucha môže mať rôzne formy a intenzity. V prípade
epizodickej depresie, sa objavujú silné, ale časovo ohraničené epizódy, ktoré trvajú
aj niekoľko týždňov až mesiacov. Po ich odznení môže dôjsť k úplnému alebo
čiastočnému návratu osoby do bežného fungovania, hoci riziko recidívy ostáva
vysoké. Chronická depresia, ktorú poznáme tiež aj ako dystýmia, má menej
intenzívne, no pretrvávajúce symptómy, ktoré môžu trvať aj roky. Pacienti s touto
formou depresie často pociťujú, že ich stav je „normálny,“ čo komplikuje včasnú
diagnostiku a celkovú liečbu, pretože symptómy sú menej nápadné, no rovnako
zničujúce. Depresia môže byť spojená aj so zmenami v mozgových štruktúrach a
funkciách, vrátane zníženej aktivity v oblasti mozgu zodpovednej za reguláciu
nálady a rozhodovania sa. Tieto biologické faktory, spolu s genetickými
predispozíciami a environmentálnymi stresormi, ako sú chronický stres, trauma
alebo dlhodobé sociálne izolácie, môžu prispievať k rozvoju depresie.
Liečba depresie zahŕňa kombináciu psychoterapie a medikácie.
Kognitívno-behaviorálna terapia, je jednou z najúčinnejších foriem
psychoterapie pre depresiu. Táto terapia pomáha pacientom identifikovať a
zmeniť negatívne myšlienkové vzory. Antidepresíva, sú často predpisované na
zlepšenie chemickej rovnováhy v mozgu. Dôležitá je aj podpora životného štýlu,
vrátane pravidelného cvičenia, zdravej výživy a udržiavania sociálnych
kontaktov, ktoré rozhodne pozitívne vplývajú na priebeh depresie.
Hraničná porucha
osobnosti (BPD)
Hraničná porucha osobnosti (Borderline personality disorder)
je závažné psychiatrické ochorenie, ktoré sa vyznačuje výraznou nestabilitou v
oblasti medziľudských vzťahov, sebapoňatia a emocionálnej regulácie. Pacienti trpiaci
BPD často prežívajú intenzívne, ale rýchlo sa meniace emócie, ktoré vedú k
častým zmenám nálad a impulzívnemu správaniu. Takáto emocionálna nestabilita sa
potom prejavuje vo forme silného strachu z opustenia, čo vedie k extrémnym
reakciám vo vzťahoch, akými môžu byť výbuchy nálad, hnevu či extrémna
žiarlivosť. V niektorých prípadoch dokonca nastane aj náhle prerušenie
kontaktu s blízkymi. Osoby trpiace BPD pociťujú hlbokú vnútornú prázdnotu a
bojujú s neistou alebo nestálou identitou, čo značne ovplyvňuje ich
rozhodnutia, ambície a konečný pocit sebahodnoty. Táto neistota prispieva k
rizikovému správaniu, ktoré zahŕňa sebapoškodzovanie, samovražedné myšlienky či
pokusy o samovraždu.
Príčiny BPD môžu byť spojené kombináciou genetických
predispozícií a vplyvov prostredia, ako sú aj traumy z detstva, zanedbávanie
alebo zneužívanie v mladom veku. Tieto faktory môžu ovplyvniť vývoj mozgu človeka
a narušiť normálnu schopnosť regulovať emócie a zvládať stres.
Liečba BPD si vyžaduje dlhodobý a komplexný prístup.
Dialektická behaviorálna terapia je považovaná za najúčinnejšiu formu
psychoterapie pri BPD, pretože sa zameriava na rozvoj zručností potrebných pre
reguláciu emócií, zlepšenie medziľudských vzťahov a zvládanie krízových
situácií. Kognitívno-behaviorálna terapia môže tiež pomôcť tým, že pacientom
umožní identifikovať a zmeniť škodlivé myšlienkové vzorce a ich správanie.
Okrem psychoterapie bývajú niekedy aj predpísané lieky, a to
najmä vtedy, ak sa u pacientov vyskytujú komorbidné stavy, ako je spomínaná
depresia alebo úzkostné poruchy. Stabilizátory nálady, antipsychotiká alebo
antidepresíva môžu byť použité na zmiernenie niektorých symptómov, hoci lieky
samotné zvyčajne nepostačujú na liečbu BPD.
Komorbidita alebo
spolunažívanie týchto dvoch ochorení:
Kombinácia depresie a hraničnej poruchy osobnosti je v
klinickej praxi pomerne častá a predstavuje výraznú výzvu v liečbe
pacienta. Výskumy ukazujú, že až 70 % pacientov s BPD počas svojho života
zažije aj depresívnu epizódu. Komorbidita týchto dvoch porúch je spojená s veľmi
vážnymi následkami, ako je zvýšené riziko samovraždy, intenzívnejšie
emocionálne ťažkosti a celkovo nepriaznivejšia prognóza.
Jedným z hlavných dôvodov komorbidity týchto dvoch porúch
môže byť emocionálna dysregulácia, čiže nesprávna regulácia a zvládanie
svojich emócií, ktorá je typická pre pacientov s BPD. Pacienti s touto poruchou
majú sklon k prežívaniu extrémnych emócií, čo ich robí zraniteľnejšími voči
vzniku depresie. Napríklad, pocit opustenia alebo nepochopenia môže vo veľkej miere
u týchto pacientov vyvolať depresívnu epizódu. Okrem toho, chronické problémy v
medziľudských vzťahoch a neisté sebapoňatie môžu viesť k pretrvávajúcemu pocitu
zúfalstva a beznádeje, ktoré sú charakteristické pre depresívne stavy.
Kombinácia depresie a BPD má niekoľko závažných následkov. Pacienti trpiaci touto komorbiditou často vykazujú zvýšené riziko samovražedného správania a sebapoškodzovania. Liečba býva komplikovanejšia a vyžaduje si dlhší čas. Kombinácia týchto dvoch porúch spôsobuje ťažkosti v medziľudských vzťahoch, či už je to v rodine, na pracovisku alebo v romantických partnerstvách, čo môže ďalej prehlbovať pocity izolácie, beznádeje a opustenia.
Čo pomáha ?
Vyhľadanie odbornej pomoci je prvým a dôležitým krokom
pri zvládaní týchto psychických porúch. Pacienti by mali začať najskôr
návštevou svojho všeobecného lekára alebo priamo psychiatra, ktorý vykoná
potrebné diagnostické vyšetrenia a zváži pre pacienta vhodnú liečbu.
Psychoterapia je základným pilierom pri liečbe oboch porúch. V prípade BPD sa
najlepšie výsledky dosahujú prostredníctvom dialektickej behaviorálnej terapie,
ktorá je zameraná na zlepšenie schopnosti zvládania emócií a na zníženie
impulzívneho správania. Pri depresii sa často využíva kognitívno-behaviorálna
terapia, ktorá pomáha pacientom rozpoznať a meniť negatívne myšlienkové vzorce.
Medikamentózna liečba býva tiež významnou súčasťou terapie,
najmä pri riešení depresie. Pacientom sa predpisujú antidepresíva, ako sú
selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (hormónu šťastia), ktoré
zmierňujú príznaky depresie. Účinnosť týchto liekov môže byť však u pacientov s
BPD variabilná. V takýchto prípadoch je nutné aby sa liečba pravidelne
sledovala a prispôsoboval sa liečebný plán podľa individuálnych potrieb
pacienta.
Podporné skupiny sú rovnako dobrou voľbou, pretože poskytujú
pacientovi bezpečný priestor na zdieľanie skúseností a pocitov s ostatnými,
ktorí čelia rovnakým problémom. Vieme, že výrazne pomáha pravidelné cvičenie,
vyvážená a zdravá strava, či dostatočný spánok. Je zásadné, aby pacienti
mali podporu hlavne zo strany rodiny a blízkych priateľov, ktorí im pomôžu
prekonať ťažké obdobia a povzbudia ich v liečbe.
Ako sme uviedli už vyššie v článku, tieto dve poruchy
osobnosti sú naozaj veľmi závažné psychiatrické ochorenia. Pacienti trpiaci
jednou, alebo aj oboma poruchami naraz čelia veľkým výzvam v ich
každodennom živote. Stále však existuje nádej na zlepšenie a skvalitnenie
ich osobného života. Je dobré ak sa hneď pri prvých príznakoch poruchy
vyhľadá odborná pomoc. Včasné vyhľadanie pomoci a správna diagnostika
porúch, môže výrazne zmierniť symptómy u pacientov a znížiť tak
riziko komplikácií a samovražedných sklonov.
Podpora zo strany rodiny a priateľov, ako aj zapojenie do
podporných skupín, je pre pacientov nielen s BPD, ale aj s depresiou
nesmierne užitočná. Pravidelná psychoterapeutická intervencia a stabilné
prostredie môžu vytvárať lepšiu prognózu a pomôcť pacientom dosiahnuť väčšiu
kontrolu nad svojimi emóciami a správaním, a vrátiť ich aspoň
z časti do normálneho života.
Zadajte Váš komentár.