Autor: Psychologická poradňa | Ako zdravo motivovať deti k výkonu? Čo funguje a čo nie? Ako k tejto téme pristupovať? Aké sú následky príliš vysokých nárokov rodičov?
Mojráček si v tomto školskom roku volil povinne voliteľný predmet. Rozhodol sa pre biológiu. Na seminár chodí s deťmi z vedľajšej triedy. Hneď po prvých hodinách ho zaujal jeden chlapec, Pavol, ktorý vždy chodil perfektne pripravený, vždy sa hlásil ako prvý a na všetko vedel odpovedať. Jedného dňa po seminári išiel Pavol za pani učiteľkou, chvíľu sa s ňou rozprával na chodbe a nikomu zo spolužiakov neuniklo, že mal pri tom slzy v očiach. Pani učiteľka mu niečo povedala, čo, to Mojráček nepočul, a potom odišla do zborovne. Pavol zostal na chodbe sám, len tak tam stál a plakal. Mojráček chvíľu premýšľal, či má Pavla nechať na pokoji, ale napokon mu to nedalo a išiel za ním. Spýtal sa ho, čo sa deje a či mu môže nejako pomôcť? Pavol neodpovedal, len s plačom krútil hlavou a nevedel sa upokojiť. Po chvíli predsa len podal Mojráčkovi test, ktorý v ten deň písali na seminári. Mojráček videl, že z neho Pavol dostal 1-. „Jé-é,“ vyhŕkol Mojráček, „ty máš najlepšiu známku v triede! Pozri, ja som dostal za 3, a to len tak-tak.“ Pavol namiesto toho, aby sa usmial, začal plakať ešte viac. Mojráček nechápal, čo sa deje. Veď ten test bol naozaj ťažký a nikto okrem Pavla z neho nedostal lepšiu známku ako trojku.
Po chvíli sa Pavol trochu upokojil a povedal: „To
vôbec nie je super! Veď to nie je jednotka! A ja vždy dostávam jednotky...“
Potom Mojráčkovi prezradil, že pani učiteľku prosil, aby si ten test mohol
opraviť. Ona mu však povedala, že známka 1- nie je známka, ktorú by bolo
potrebné opravovať, a že mu dátum opravy jednoducho nevypíše. „Čo budem teraz
robiť? Ako to len poviem rodičom?“ vzdychal Pavol ďalej. Mojráček nechápal, čo
sa to tu deje, veď predsa Pavol nedostal päťku, aby sa bál, čo na to povedia
rodičia. Snažil sa Pavlovi dohovoriť, vysvetľoval mu, že jeho rodičia budú
určite radi, že dostal najlepšiu známku v triede. Pavol však len vyskočil ako
čertík z krabičky a začal hystericky kričať, že to Mojráček nechápe, že mu
otecko povedal, že ak dostane horšiu známku ako jednotku, tak z neho nikdy nič
nebude, a už vôbec nie lekár, ktorým sa chcel stať. Vzápätí utiekol na záchod a
nechal začudovaného Mojráčka stáť na chodbe samého.
Mojráčka Pavlov výbuch naozaj
prekvapil. Chvíľu nechápal, čo sa deje. Potom sa však rozhodol, že to nenechá
len tak a išiel za Pavlom. Ten ešte stále plakal na záchode a nariekal, že
nemôže ísť domov, keď dostal takú zlú známku, že jeho rodičia budú sklamaní. Mojráček
Pavlovi ponúkol, že môže ísť k nemu domov a potom vymyslia, čo ďalej. Cestou sa
Pavol konečne upokojil a ospravedlňoval sa za to, že na Mojráčka na chodbe
kričal. Rozprávali sa o tom, že Pavol nemá žiadnych kamarátov ani krúžky,
pretože na to nemá čas, musí sa doma stále len učiť, aby nedostal zlé známky.
Doma Mojráček všetko vyrozprával
svojej mamičke, ktorej bolo Pavla veľmi ľúto. Uvarila chlapcom kakao,
pripravila im sušienky a poslala ich hrať sa do Mojráčkovej izby. Potom
zavolala Pavlovým rodičom, aby sa o neho nebáli, že je u nich. Porozprávala im
všetko, čo jej Mojráček povedal. Dokonca aj to, že sa Pavol bojí ísť domov. Do
hodiny si po Pavla prišli rodičia a hneď ho ubezpečili, že sa naozaj nič nedeje
a že 1- určite nie je zlá známka. Potom mu sľúbili, že už naňho nebudú takí
prísni a že sa doma o všetkom spolu porozprávajú.
Tipy pre rodičov:
|
Text vznikol v spolupráci s Mgr. et Mgr. Veronikou Pavliskovou, psychologičkou online poradne MOJRA.
Zadajte Váš komentár.