Autor: Psychologická poradna | Čo robiť, keď sa dieťa samopoškodzuje? Prečo k tomu dochádza? Ako pristupovať k deťom?
Mojráčkovi pribudol v triede nový spolužiak. Volá sa Marek a prestúpil k nim z inej školy. Pani učiteľka ho predstaví triede a poprosí ho, aby ostatným povedal niečo o sebe. Marek je však asi veľmi hanblivý, hovorí veľmi potichu, v zadných laviciach ho takmer nepočujú a vždy sa ošíva a má sklonenú hlavu. Pani učiteľka ho už nechce ďalej trápiť, a tak mu povie, aby si sadol do lavice. Práve vedľa Mojráčka je voľné miesto. „Ahoj, volám sa Mojráček, a ak chceš, všetko ti tu cez prestávku ukážem,“ ponúkne sa Mojráček. Marek len prikývol, vybalil si učebnice a celú hodinu ticho sedel.
Cez prestávku ho Mojráček previedol po škole a zoznámil ho so svojimi kamarátmi. Tí sa k Marekovi správali veľmi pekne, ale on akoby sa ich celý čas bál. Mojráček tomu nerozumel, nevedel, prečo sa Marek takto správa. Na hodine telocviku si Mojráček všimol, že Marek má po celom tele rôzne jazvy. Bol zvedavý, a tak sa ho spýtal, ako sa mu to stalo, pri čom sa zranil, alebo či mal nejakú nehodu? „To som si urobil sám,“ priznal sa Marek po chvíli mlčania. Potom sa už začala hodina a Mojráček nemal šancu spýtať sa Mareka na podrobnosti. Stále mu to však vírilo v hlave.
Po škole na Mojráčka čakal jeho otecko, mali ísť spoločne kúpiť novú bundu. Potom si ešte zašli na zmrzlinu a v cukrárni sa rozprávali o tom, čo je v škole nové. „Ocko, máme v triede nového spolužiaka,“ začal Mojráček, „a vieš, čo je na ňom zvláštne? Má množstvo jaziev a vraj si ich urobil sám. Ale... Prečo by to robil?“ „Vieš, Mojráčku,“ odpovedal mu otecko, „muselo sa mu stať niečo zlé, možno práve v tej starej škole. Je dobré, že si mi to povedal. A navyše si veľmi dobrý, že sa s ním kamarátiš.“
Doma o tom všetkom otecko povedal mamičke. Tá sa o tom na druhý deň ráno v škole porozprávala s Mojráčkovou pani učiteľkou. Po zvonení pani učiteľka poprosila žiakov, aby si sadli do kruhu, že budú mať takú triednickú hodinu, na ktorej sa budú rozprávať o šikanovaní. Vysvetlila žiakom, čo je šikanovanie, že si občas deti nájdu niekoho, kto sa nedokáže brániť, a potom mu bezdôvodne ubližujú. Porozprávala im niekoľko príbehov o tom, ako môže takéto ubližovanie dopadnúť, a že sa to deti často boja povedať rodičom alebo niekomu dospelému. Poprosila ich, že ak by niekedy videli, ako niekto niekomu ubližuje, aby sa nebáli jej o tom povedať.
Cez prestávku sa Marek rozprával s Mojráčkem a povedal mu, že prestúpil na inú školu práve preto, že mu tam spolužiaci ubližovali. Dlho si myslel, že si za to môže sám, nevedel, komu to má povedať, a preto si on sám doma ubližoval. Aby sa potrestal za to, že nie je dosť dobrý. Teraz však už vie, že to nebolo správne a že to mal hneď povedať rodičom. Mojráčkovi bolo Mareka veľmi ľúto a sľúbil mu, že bude jeho najlepším kamarátom. A keby mu chcel niekto niekedy ublížiť, tak mu pomôže.
Tipy pre rodičov:
|
Text vznikol v spolupráci s Mgr. et Mgr. Veronikou Pavliskovou, psychologičkou online poradne MOJRA.
Zadajte Váš komentár.