Autor: Psychologická poradňa | Ako pracovať s dieťaťom s ADHD? Ako pristupovať k deťom?
Raz
sa pri večeri Mojráček spýtal mamičky, či by v sobotu mohol pozvať na návštevu
kamaráta zo školy. Mamička samozrejme súhlasila a teší sa, že si Mojráček
našiel v škole niekoho, s kým si rozumie. „A ako sa ten tvoj kamarát volá? Čo
má rád? Bude chcieť pripraviť niečo špeciálne na občerstvenie? Aby som všetko
stihla nakúpiť,“ vypytuje sa Mojráčkova mamička. Mojráček jej teda hovorí, že
jeho kamarát sa volá David a rovnako ako Mojráček aj on veľmi rád hrá tenis.
Preto si hneď padli do oka a vždy sa majú o čom rozprávať. Dokonca spolu budú
chodievať hrať na tie isté tenisové kurty. „Mamička, a vieš čo? Pani učiteľka
hovorila, že David má ADHD. Neviem presne, čo to je, ale David hovorí, že preto
chce stále len behať a nevie vydržať na jednom mieste,“ povedal nakoniec Mojráček.
Mamička ho ubezpečila, že to vôbec nevadí, a bola rada, že jej o tom Mojráček
vopred povedal. Takto mohla zistiť čo najviac informácií o ADHD, aby sa Mojráčkův
kamarát u nich cítil čo najlepšie.
Na
druhý deň prišiel Mojráček zo školy celý nadšený, Davidova mamička tiež
súhlasila s návštevou, a tak si chlapci už v škole začali plánovať, čo všetko
spolu v sobotu podniknú. „Mamička, pani učiteľka ti odkazuje, že dala Davidovej
mamičke tvoje telefónne číslo. Zavolá ti v piatok, aby ste sa dohodli,“ kričal Mojráček
zo schodov a utekal do svojej izby. V piatok Mojráčkova mamička netrpezlivo čakala
pri telefóne, aby nepremeškala ten dôležitý telefonát. Davidova mamička jej
presne vysvetlila, čo ADHD presne znamená, že ide o poruchu pozornosti, a že
David je preto oveľa živšie dieťa ako Mojráček. Vďaka všetkým informáciám mohla
Mojráčkova mamička naplánovať chlapcom celé sobotňajšie popoludnie.
V
sobotu Mojráček nemohol ani spať, pretože sa tešil na návštevu svojho kamaráta.
David prišiel chvíľu po obede. Mojráčkova mamička vedela, že chlapci by si mali
najskôr oddýchnuť. Bola pripravená aj na to, že David by mal skôr oddychovať
aktívne, aby sa nezačal nudiť. A keďže cez noc napadlo množstvo snehu, nechala
chlapcov ísť sa hrať von. „Schválne, chlapci,“ povedala mamička, „podarí sa vám
postaviť bunker zo snehu? Môžeme si potom zahrať snehovú bitku.“ „JUPÍÍÍ!“
výskali chlapci od nadšenia a hneď sa pustili do práce. Len čo boli hotoví,
mamička ich zavolala na občerstvenie. Pripravila im ovocný šalát, ktorý mali
obaja veľmi radi. Potom sa chlapci ešte chvíľu hrali vo vnútri, pozerali
rozprávku, kreslili, a keď si dostatočne oddýchli, mohli ísť opäť von do
bunkra. A ako im mamička sľúbila, zahrala si s nimi bitku o dobytie pevnosti.
Chlapci vyhrali, ale aby to mamičke nebolo ľúto, postavili jej v záhrade
obrovského snehuliaka.
Večer
prišli po Davida jeho rodičia. Chlapci sa smutne rozlúčili a sľúbili si, že
nabudúce príde Davida navštíviť Mojráček. V ten večer zaspávali obaja chlapci
vo svojich postieľkach spokojne, s úsmevom na perách a tešili sa, že sa opäť
uvidia v škole.
Tipy pre rodičov:
|
Text vznikol v spolupráci s Mgr. et Mgr. Veronikou Pavliskovou, psychologičkou online poradne MOJRA.
Zadajte Váš komentár.