Mutizmus je druh narušenej komunikačnej schopnosti charakterizovaný stratou rečových prejavov v rôznych situáciách. V praxi to teda znamená, že dieťa nemôže v určitých situáciách, na určitých miestach alebo s určitými ľuďmi, hovoriť. Treba podotknúť, že inokedy je jeho hovorený prejav úplne dostačujúci a normálny. Najčastejšie postihuje deti v predškolskom alebo v mladšom školskom veku.
Prečo o tom (ne)hovoriť?
Často sa stretávame s prípadmi, keď sa rodičia hanbia alebo boja hovoriť o problémoch, ktoré ich ratolesť trápia. Mutizmus nie je výnimkou. Rodičia majú obavy predovšetkým z toho, že to, že dieťa nerozpráva, môže mať spojitosť s jeho intelektom. Opak je ale pravdou. Mutizmus nemá s inteligenciou nič spoločné, ba naopak môžu ním trpieť aj deti, ktoré sú oproti svojim rovesníkom v mnohom vyspelejšie. Nejedná sa o problém logopedický alebo organický, ale psychogénny.
Medzi možné príčiny sa uvádza šok alebo nejaký traumatický zážitok. Bežným spúšťačom je aj zmena prostredia - sťahovanie, zmena školy, smrť blízkej osoby. Všeobecne k nemu majú väčšie sklony tiché, uzavreté a plaché deti, nie je to však podmienkou.
Mutizmus je najlepšie liečiteľný, ak je zachytený skoro. Najlepšie je teda nemlčať a začať situáciu riešiť včas. Pokiaľ sa totiž nezachytí včas, existuje riziko, že si vaše dieťa zvykne nerozprávať a mlčanie sa stane spôsobom jeho života.
Nie je mlčanie ako mlčanie
Je dôležité povedať, že nie každé mlčanie, musí nutne znamenať prvé náznaky mutizmu. Niekedy naše deti nerozprávajú jednoducho len preto, že sú hanblivé, unavené alebo sa im skrátka nechce.
O mutizme môžeme začať uvažovať až v prípade, keď vieme, že existujú situácie, keď naše dieťa komunikuje obvyklým spôsobom a je teda badateľný rozdiel medzi dobre známym a cudzím prostredím. Je tiež potrebné, aby tieto ťažkosti pretrvávali aspoň štyri týždne. Pokiaľ predsa len nie ste si istí, nie je od veci, poradiť sa s pedagogickými pracovníkmi, ktorí s vaším dieťaťom trávia najviac času. Ak sa spoločne zhodnete na tom, že má vaše dieťa dostatočne rozvinuté sociálne komunikačné zručnosti, ale nedokáže ich z nejakého dôvodu v rôznych situáciách uplatňovať, je najvyšší čas navštíviť odborníka.
Nižšie nájdete psychológov, ktorí sa mutizmu u detí venujú:
Ako môžem ako rodič pomôcť?
Od začiatku je dobré zachovať pokoj a pristupovať k dieťaťu s obrovskou trpezlivosťou. Prekonávanie mutizmu je náročný a dlhotrvajúci proces. Najväčšou chybou by bolo naopak dieťa za „ticho“ obviňovať alebo potrestať.
Nikto nepozná svoje deti lepšie ako ich rodičia. Preto môžete práve vy pomôcť odhaliť príčinu mlčania vášho dieťaťa. Snažme sa byť veľmi vnímaví, pokiaľ sa s nami snažia takéto deti komunikovať. Niekedy môže pomôcť aj vhodne položená otázka, na ktorú sa dá odpovedať áno – nie, prípadne iba kývnuť alebo zavrtieť hlavou. Môžeme tiež postupne skúšať pre komunikáciu tichý šepot, pretože hlasná konverzácia je pre dieťa stresujúca. Za akúkoľvek aktívnu komunikáciu treba dieťa pochváliť. Pochvala podporuje sebavedomie a dieťaťu tak dáva väčšiu istotu prejaviť sa.
Existuje nejaká prevencia?
Odpoveď je jednoduchá - áno. Vhodnými postupmi práce s dieťaťom môžeme mutizmu u detí predísť. Patrí k nim predovšetkým vyrovnaná domáca atmosféra a vhodný výchovný štýl, na ktorom sa zhodnú obaja rodičia a tiež ho dodržiavajú. Dieťaťu by sme mali dopriať pocity bezpečia, bezpodmienečného prijatia a lásky. Vyhýbajme sa pokynom ako „povedz“, rozkazovací spôsob môže v dieťati vyvolať negatívny postoj k verbálnemu prejavu. Pokiaľ došlo na strane dieťaťa k nejakej väčšej životnej zmene, mali by sme mu uľahčiť adaptáciu na nové prostredie a danú situáciu jemu zodpovedajúcim spôsobom rozobrať. Vysvetliť mu, čo sa deje a prečo a nechať ho vyjadriť aj jeho názor a pocity.
Práve ste si prečítali článok: Kedy ticho nelieči alebo mutizmus u detí
Zadajte Váš komentár.