Návšteva detského
psychológa je veľmi citlivá téma. Mnohí rodičia majú z toho, že by ich dieťa
navštevovalo psychológa, obavy. Nakoľko pracujem ako školská psychologička,
neraz som sa stretla s tým, že rodičia odmietli, aby ich dieťa hovorilo so
školským psychológom. Po objasnení, čo vlastne psychológ s dieťaťom robí a čo
také stretnutie dieťaťa s psychológom vlastne je, sa rodičia zvyknú upokojiť a
súhlasiť.
V
úvode mám potrebu rodičov upokojiť, že sa nič hrozné nedeje. Psychológ je
niekto, kto sa s Vaším dieťaťom porozpráva, pohrá, pri starších deťoch spraví
nejaké vyšetrenia, za účelom pomoci dieťaťu s jeho aktuálne prežívanými
problémami.
Mnohí rodičia nevedia, aký je rozdiel medzi psychológom a psychiatrom, preto ho tu stručne uvediem. Kým psychiater je lekár, ktorý dieťaťu môže dať diagnózu, a v prípade potreby lieky, za účelom zlepšenia napríklad sebaovládania alebo správania sa dieťaťa pri vážnych problémoch, psychológ je človek, ktorý sa s dieťaťom porozpráva, pri menších deťom sa s dieťaťom pohrá, prípadne sa zahrajú zaujímavé hry, alebo niečo vytvoria. Psychológ môže realizovať aj psychologické vyšetrenie dieťaťa so súhlasom rodiča, resp. zákonného zástupcu.
Psychológ je niekto, kto sa snaží dieťaťu maximálne pomôcť. Pri maličkých deťoch sa psychológ s dieťaťom hrá, nakoľko pri hre dokážu deti lepšie vyjadriť, čo cítia a potrebujú, ako keď to majú vyjadriť slovami. V hre zvyknú deti znázorňovať svoje pocity, obavy, túžby. Sedenie s psychológom je pre dieťa priestor, kde sa môže uvoľniť a byť samé sebou. Každý psychológ, ktorý pracuje s malými deťmi, má rôzne hračky, ktoré dieťa zaujmú a prinášajú dieťaťu možnosť sebarealizácie. Niektoré deti preferujú rôzne figúrky, iné maňušky, pieskovisko, kresbu, plastelínu atď. Psychológ poskytuje dieťaťu možnosť výberu.
Psychologické stretnutie s dieťaťom môže byť rôzne, od presne štruktúrovaného systému pri ABA terapii, až po voľnú hru. Dieťa sa stretáva s psychológom počas dlhšieho obdobia, kým v hre alebo kresbe spontánne vyjadrí, čo cíti a čo potrebuje. Psychológ spontánne výtvory dieťaťa, ani hru, nehodnotí, iba komentuje, a pokiaľ dieťa chce, môže byť súčasťou hry.
Pri väčších deťoch prebieha sedenie inak. Deti, ktoré rady rozprávajú, môžu s psychológom rozprávať o rôznych veciach, prostredníctvom rozprávania príbehov, ktoré môžu často samé spoluvytvárať, čo sa deťom páči. Väčšie deti, ktoré sa už nechcú hrať, s psychológom počas sedenia sedia, aby sa dobre videli, a rozprávajú o svojich pocitoch, potrebách a obavách. Niekedy však dieťa nepotrebuje rozhovor, chce len byť s psychológom, resp. s osobou, ktorej dôveruje, a ktorá mu poskytne pocit istoty a bezpečia.
Ja mám deti rada, a nie som k nim direktívna, naopak, preferujem spoluprácu a kamarátsky prístup k nim. Rada sa s nimi smejem a chcem, aby sa pri mne cítili príjemne, bezpečne, a aby vedeli, že sú prijaté a rešpektované také, aké sú. Aj keď sa nesprávajú tak, ako by sa mali, dávam im najavo, že ich mám rada, ale ich správanie sa mi nepáči, pričom spolu hľadáme príčinu nevhodného správania a možnosť zmeny. (Mgr. J. Kneslová)
Nakoľko pracujem ako školská psychologička, deti v škole vedia, kde ma môžu vyhľadať, keď ma potrebujú. Vedia, že tu nie som na to, aby som ich súdila, ale naopak, som tu pre to, aby som im pomohla. Pre mňa je najdôležitejšie v mojej práci byť tu pre deti, ktoré to potrebujú.
Ako školská psychologička sa často stretávam s deťmi, ktoré pociťujú úzkosť, strach a iné nepríjemné pocity. Tieto deti zvyknú veľmi dobre reagovať na bránicové dýchanie, pri ktorom sa dokážu uvoľniť, upokojiť a lepšie zvládať rôzne záťažové situácie. S deťmi robím aj Biofeedback, čo je vedecky podložená metóda snímania, analýzy a vizualizácie fyziologických procesov, pričom sa dieťa učí dýchaním zvládať lepšie rôzne záťažové situácie.
Každé dieťa potrebuje podporu a istotu, ktoré mu dodávajú sebadôveru a sebaistotu, že zvládne to, čo potrebuje. Niektoré deti majú prirodzene veľkú sebadôveru a sebaistotu,. Niektoré deti sú však prirodzene úzkostnejšie, neistejšie, a práve týmto deťom môže psychológ pomôcť nadobudnúť väčšiu sebaistotu a sebadôveru.
Psychológ s dieťaťom môže pracovať podľa psychoterapeutického vzdelania rôzne. Ja sa pri práci s deťmi často venujem ich telesných problémom, pretože deti zvyknú somatizovať, čo znamená, že za telesným problémom, napríklad bolesťou bruška, môže byť nepríjemný pocit, napríklad strach, úzkosť a podobne.
Psychológ, ktorý pracuje s deťmi, by mal mať deti v prvom rade rád. Rád by sa mal s nimi hrať, rozprávať a zaujímať sa o ich pocity a potreby. Deti veľmi dobre vycítia, či na ne záujem hráme, alebo je naozajstný. Pokiaľ nevnímajú, že sme tu pre nich naozaj a náš záujem je úprimný, nebudú spolupracovať.
Zadajte Váš komentár.